Pán Prstenů vs. Hra o trůny

Srovnání Pána Prstenů a Hry o trůny tak, jak ho vidí jedna ze čtenářek Mittalmaru, hraničářka Estel.

Odkaz na Estelinu trpg hraničářskou hru zde: https://trpgstrider.wixsite.com/strider-rpg

---

PÁN PRSTEŇOV VS HRA O TRÓNY

(Zdroj obrázku: https://screenrant.com/lord-rings-tv-show-vs-game-thrones/ )

Asi každý pozná príbeh o hobitovi Frodovi a osudoch Stredozeme (Middle-Earth). Geniálne nadčasové dielo s hlbokou myšlienkou pána profesora J.R.R. Tolkiena, sa stalo už kultovou záležitosťou. Spočiatku Pán Prsteňov bolo dielo, určené pre úzky okruh v Oxforde a dlho trvalo, kým sa stalo známym. Tolkien nestvoril Stredozem ako pozadie pre Pána Prsteňov, práve naopak, Stredozem, jej história, jej zemepis sa stala jednou z hlavných rozprávačov deja a pomocou Tolkienových postáv sa dostávame do krajiny Stredozeme. Pán Prsteňov je iba jedným z mnohých príbehov v Stredozemi. Tolkien tvoril novodobý mýtus, ktorý tak chýbal v anglickej kultúre. Samotné dielo Pán Prsteňov je takmer ako prepis akýchsi dávnych zabudnutých spisov a Tolkien ho len preložil, príde nám to skutočné, akoby sa to niekedy naozaj stalo. Tolkien bol lingvinista a vymyslel pre Stredozem jej mytológiu, reč, proste vybudoval celý svet od základov...

Kdesi v druhej polovici 90. rokov minulého storočia uzrela svetlo sveta jedna tučná knižka. Volala sa Hra o Tróny a netrvalo dlho, aby si našla svojich milovníkov i odporcov. Príbeh odohrávajúci sa v Západozemi (Westeros), si ľahko našiel svojich čitateľov a stal sa populárnym. G.R.R. Martin stvoril tiež svoj svet. Svoje postavy a im prináležiace osudy. Matrinove postavy sú v strede diania a vystupuje na scénu politika a boj o moc. Konajú materialisticky a nechávajú sa zlákať mocou, či rôznymi chúťkami pozemského života. V centre diania sa ocitá rod Starkovcov, ku ktorým príde z juhu na návštevu kráľ a vymenuje lorda Starka za svojho pobočníka, tým sa spustí lavína neočakávaných zvratov, ktoré pohltia nie len postavy, ale aj samotného čitateľa. Nikdy nemôžete čakať, čo sa s postavami stane, pretože dej je nepredvídateľný a samotná Hra o tróny je vlastne takým úvodom, ktorý sa bude čoraz väčšmi zamotávať...

Ale v čom je jeden zo zásadných rozdielov? Všetky Martinove postavy sú v takzvanej šedej zóne, ani jedna z nich nie je čisto kladná ani záporná. Chýba tam ten garant dobra ako v Pánovi Prsteňov je Gandalf. Martinove postavy jednajú na základe svojich aktuálnych pocitov a nálad, preto sú nám svojim spôsobom aj blízke a nie je ťažké sa z ich konaním stotožniť. Zato Tolkienove postavy poskytujú príklady hodné nasledovania, zatiaľ čo príklad tých Martinových by sme nechceli nasledovať ani náhodou. Tolkienove postavy sú prejavmi archetypov, ktoré, niektoré z nich po prvý raz, Tolkien vôbec definoval.

Už len svet do ktorého je príbeh zasadený je rozdielny, zatiaľ čo niektoré územia Stredozeme sú priam nadpozemské (Lórien, Roklinka), iné harmonické a domácke, žeby tam každý hneď zavítal (Kraj) a iné sú tým Mordorom plným popola a prachu. Alebo Isengard, predstavuje transformáciu niečoho pekného na čosi nepekné a temné, niečo, čo môže spôsobiť len osoba túžiaca po moci. Ale Mordor nie je len jedna zem na východe, ktorá padla spolu so Sauronom...

"Toto je horšie ako Mordor.." povedal Sam "Svojim spôsobom o nič horšie. Ide to do živého, ako sa hovorí, pretože je to domov a človek si ho pamätá ako vyzeral pred tým, ako ho zničili."

,,Áno toto je Mordor," povedal Fordo "Jedno z jeho diel, Saruman celú tú dobu pracoval pre neho, aj keď si myslel, že pracuje sám pre seba. A rovnako ako tí ktorých Saruman podviedol , ako Loto..." Návrat Kráľa, Vymetenie kraja

Nie len pre múdrosti ktoré Tolkien zakomponoval do svojho diela, sa stal Pán Prsteňov nadčasovým. Napriek tomu, že Kráľ usadne na trón, Kraj vykvitne ešte krajšie ako kedykoľvek pred tým, že Prsteň bol zničený... Napriek tomu všetkému musí Frodo odísť zo Stredozeme, tak ako elfovia a Gandalf. Stopa, ktorú na ňom zanechal Prsteň a jeho zlo, stále ostala a tak ako bolo povedané, v Stredozemi nenájde pokoj. Odišiel do Valinoru, zeme neumierajúcich. Trpké bolo lúčenie v Šedých prístavoch. Napriek tomu, že všetko dopadlo dobre, život ide ďalej a prišiel čas kedy aj na kráľa Gondoru príde staroba, zoslabne a napokon sa aj on odíde na večnosť... Proste, nič nie je večné, elfovia sa nevrátia do Stredozeme, Froda neprestanú ťažiť spomienky na Tieň. Tak skončil Tretí vek, víťazstvom a nádejou, ale značil aj koniec dávnych vekov, vek elfov pominul, nastala vláda ľudí.

A svet Piesne ľadu a ohňa? V tom svete by sme istotne nechceli byť ani náhodou, niekedy si myslíme, aké máme šťastie, že sme ako pozorovatelia deja a nie jeho priamy účastníci (ešteže tak). Radi by sme navštívili Kraj ale Kráľov prístav? No nie, ďakujem veľmi pekne, alebo áno? Chcelo by sa Vám zamotať do intríg, ktoré vládnu svetom?

Netreba chodiť ďaleko, aby sme sa presvedčili že Martin je ozaj materialista. Stačí si prečítať scénu z jednej hostiny a hneď vám vymenuje stovky chodov, chutí ba dokonca vám prezradí ako sa chute rozplývajú na jazyku. A takéto opisy sú minimálne na dvoch troch stranách z knihy. Tolkien sa materializmom, ako vieme nezaoberal, popísal chuť a konzistenciu lembasu, elfského cestovného chleba, ale to aby zapĺňal stránky tým, čo malo spoločenstvo každý deň na večeru, to teda nie. Z môjho pohľadu sa mi zdá, že Matrin popisuje úplné zbytočnosti čo nemajú s dejom a charakterom postáv nič spoločného (denné fyzické potreby postavy sa musia samozrejme zmieniť, to by nebolo ono). Tolkienove postavy majú prakticky ustálený charakter, ale to nie je vždy pravidlom (Boromir by mohol čo hovoriť, ale v Boromirovom prípade ide o zrejmý nátlak zo strany jeho otca a túžbou niečo dokázať). V žiadnom prípade nejde o "sväté" postavy a každá z nich má svoje temné chvíľky a túžby, ktoré nie vždy majú pozitívne dopady (Spomeňme si na Gandalfove čierne chvíľky v Morii alebo na Pipinovu Bralovskú ľahkovážnosť a zvedavosť).

A môj názor? Ťažko posudzovať dna fenomény, ktoré tak ovplyvnili fantasy žáner. Ale keby bolo na mne, už len z princípu diela je mi bližší Pán Prsteňov a Tolkienovo dielo ako to Martinovo, áno uznávam ho ako spisovateľa, písať vie, má pútavý rozprávačský štýl, to sa musí uznať, ale na Tolkiena, ani pri tej najsilnejšej viere nemá.

/Ďalej čítať len na Vlastné riziko SPOILERY/

Ešte pridám jeden taký novo nadobudnutý poznatok. U niektorých ľudí pretrváva názor že Tolkien písal rozprávky (ako vysvetliť deťom čo celé dni zízajú na všeliaké akčné filmy kde krv tečie potokom a vzduchom lietajú mozgy, že Pán Prsteňov byť, menej krvavý, má hlboké posolstvo), ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Práveže majú veď stačí si vybaviť Spoločenstvo a jeho charakter a hneď máte odpoveď. Opak je však pravdou. Tolkien napísal aj mnohé iné diela, medzi nimi aj Hurínove deti, čo je hádam jeden z najtragickejších a najtemnejších príbehov Stredozeme a svojim charakterom sa viac približuje k Hre o Tróny ako k Pánovi Prsteňov.

-Poznámka-

Čítala som Pána Prsteňov a iné Tolkinove diela (Silmarillion, Hurínove deti, Hobit, Nedokončené príbehy) a v tomto roku som prečítala celú (zatiaľ nedokončenú) Martinovu ságu Pieseň ľadu a ohňa (Hra o Tróny, Stret kráľov, Búrka mečov, Hostina pre vrany a Tanec s Drakmi), aby som vedela o čo sa jedná a prečo majú dôvod prirovnávať Martina k Tolkienovi. Môj názor poznáte, napriek tomu som však zvedavá ako to vlastne celé dopadne.

Dobré rady na záver

Ak ste sa rozhodli čítať spletitú Pieseň ľadu a ohňa a neodradila vás hrúbka kníh tak, tieto rady vám pomôžu ako sa v tých postavách nestratiť.

Prvé pravidlo

Nikdy si neobľubujte nejakú postavu, lebo nemôžte očakávať že či ju sadista Martin na druhej strane hneď nezabije.

Druhé pravidlo

Na konci kníh je taký zoznam, ktorý Vám pomôže zorientovať v tej hromade postáv a ku komu patria a aké majú príbuzenské vzťahy a podobne. Veľmi užitočná vec.

Tretie pravidlo

Nesnažte sa porovnávať (ach jaj to práve robím)